9. jún 2014
najdôležitejšia, najúžasnejšia, svojská... proste dokonalá a milovaná Clea má dnes 9 rokov. Všetko najlepšie Clejčátko moje krásne.

          


16. máj 2014
tak som si dnes povedela, že je ten správny čas upiecť prvý chleba a aktualizovať :-) Aktualizácia je hotová, inak by ste nečítali tieto riadky. Ale pekne poporiadku :-) Veľa vecí sa za ten mesiac udialo, dobrých aj menej dobrých, veď o tom je život. Spokojne a s čistým svedomím však môžem povedať, že báječných chvíľ bolo neúrekom :-) A že ich bolo naozaj veľa, vrátim sa k ním len heslovite aby ste mali prehľad čo sa u nás deje, ale zase úplne do kuchyne si Vás teraz nepustím (tam sa predsa pečie ten chleba) ;-) Tak od toho najnovšieho a pekne po víkendoch....
10.-11. máj - to som v Lazanoch intenzívne preháňala po parkúre agility nadšencov. Psíky boli strašne moc šikovné, psovodi pozitívni, vnímaví a dobre naladení. Bola radosť s nimi pracovať. A ten catering, hmmm  ... človek ešte ani poriadne  nevylezie zo svojho obytného vozidla a už má nachystané raňajky, som prejedená len si na to spomeniem :-) Už sa teším na ďalšiu intenzivku v Lazanoch, termín je stanovený ale zatiaľ ho nemôžem prezradiť ;-)

                  

8. mája, ja viem, nebol to víkend ale bolo voľno tak to radíme k víkendom ;-) som intenzívne preháňala ľudí a pséky u nás, v Chvalnove. Domáca pôda, domáce tímy .. pohodička. Určite  si to ešte niekedy zopakujeme ;-) Z Chvalnovskej intenzivky máme aj pekné fotečky tak klik sem

            
 
3.-4. máj patril kvalifikačným pretekom v Nitre. Tak ako na prvých kvalifikačkách v Ostrave tak aj v Nitre sa Gerda snažila a ja som jej to kazila. Výsledkom však je, že sme sa kvalifikovali na European Open v Maďarsku.
A v Dog School CHvalnov sme zase o kúsok štýlovejší ;-)

         

1. mája nás Tomík intenzívne prehnal po parkúre. Počasie bolo luxusné, priam letné čo malo za následok prvé mierne spálenie ramien :-)

       

26.-27. apríla sme sa váľali, prechádzkovali, myšohrabali... proste oddychovali a relaxovali

          

19.-20. apríla bola Pohodička, v poradí trinásta a ako sme sa s Tomíkom zhodli, zatiaľ aj najlepšia :-) Celá v skvelej pohodovej atmosfére, bez stresu a paniky,všetko išlo tak ako malo... proste najpohodovejšia Pohodička zo všetkých Pohodičiek :-D
A myslím že bola aj rekordná čo sa týka počtu psov v dome  - na 6 ľudí 21 kúskov :-D

         

A čo sme robili cez týždeň?
10. apríla sme si vybehli do kopčekov a stálo to za to. Inak je mi hanba, bo nejak to behanie flákam...natiahnutý sval mi naštartoval lenivosť, ale ja ju prekonám.

                   

18. dubna sme opäť vybehli, Gerde prišiel nový postroj a bolo ho treba odskúšať. Rozdiel bol cítiť, holčičke sa viditeľne a hlavne citeľne lepšie ťahalo a makala naplno

         

Priebežne sme prechádzkovali a fotili repkogýče :-)

       
alebo takéto

        

a naposledy teraz v utorok

         
 
Nezanedbali sme ani odpočinok a relaxáciu

         

Ale hlavne sme agilitne rástli a zlepšovali sa. A v súvislosti s agi tréningami máme tiež báječné novinky ... jednou je, že Bonďák má ďalšie dve hviezdotréningové placky.

           

 A druhou, že do agilitného sveta vstúpila nová mediácka hviezda, áno je to tak - Lucka začala trénovať. O tom že jej to ide, svedčí aj fakt, že už na druhom tréningu sa stala hvězdou :-)

                    

A obaja šikovníci už majú aj výkonnostný zošit. Agent Jejího Veličenstva s číslom 1007 ... ako inak ;-)

                    

Zaujíma Vás ako to dopadlo s chlebom? Predsa báječne, ako inak ;-)

         

 


13.máj 2014
strašne rýchlo ten čas letí.... už je to osem rokov čo som netrpezlivo kontrolovala mail a čakala na správu, že sa len pre mňa narodila malá parsonka, malý myšohrab :-) Všetko najlepšie Isinečka, nech ešte vymyslíš milión hlúpostí čo ma naštvú a vyhrabeš aspoň tisíc myšacích príbytkov :-D Dnešné narodeninové myšohrabanie si si užila :-D

                         


30. apríl 2014
pred štyrmi rokmi sa narodilo to najdokonalejšie stvorenie na svete. Najúžasnejšia, najkrajšia, najušatejšia a najmilovanejšia Gerdička. Moja perfektná borderečka, presne taká akú som chcela mať... Hnedulínka moja, ďakujem za každé ráno kedy ma zobúdzaš, za každé obliznutie tváre, za každý parkúr ktorý spolu zdoláme, za každý kilometer ktorý spolu prebehneme, za každý moment kedy ma rozosmeješ ale aj za ten kedy zlobíš :-) Ďakujem ti za tvoj optimizmus a nadšenie, za každý jeden deň ktorý spolu prežijeme, lebo vďaka tebe je každý deň báječný.
Y A ďakujem Tomíkovi a snáď aj osudu za to že ťa má.

     


9. apríl 2014
spomínala som, že keď tu bola Katka tak sme fotili. Nafotili sme toho hafo, ale keďže nemám rada tie hurá akcie typu "nacvakám kopu fotiek a hodím ich na web nech vyzerajú akokoľvek", musela som sa fotkám trochu povenovať a pohrať sa s nimi ;-) A keď som sa vyhrala tak som nimi nakŕmila zoneramu. A teraz sa môžete kochať naším výletom na Zdeničku alebo len takým poľným aportovaním 

7. apríl 2014
báječné dni sú za nami :-)
Začali  v stredu, teda 26. marca, kedy k nám prišla Katka a z Brna sme to valili rovno do Těšánok kde sme si užili skvelý "predkvalifikačný" tréning. Z ktorého máme aj video.
Pôvodný plán na štvrtok bol taký, že si s Katkou odbehneme na Zdeničku. Keďže z môjho nedeľného prechladnutia bolo prechladnutie celotýždňové a v stredu mi to padlo na priedušky a čiastočne aj na hlasivky, zmenili sme plány a z behania bol výlet turističný. Počasie nám prialo a užili sme si nádhernú prechádzku na Zdeničku a späť. V nohách sme mali cez 16 km a psíky v packách minimálne dvojnásobne viac. Doma to potom všetko odpadlo a bol kľud :-) Kľud už nebol v piatok ráno kedy sa Lili dožadovala ďalšieho výletu. Nechápem že ju tie malé nožky neboleli ešte týždeň. Stále behala po dome, poštekávala a dožadovala sa akcie. Zvyšok smečky spokojne spal len ona blbla. Tak sme vyrazili znova, ale už len na krátke prebehnutie sa po poli s aportom. Katka hádzala, borderky aportovali, ja som fotila, Isinka si hrabala myšičky a Lili si spokojne pobehovala a čmuchala. Celkovo je tá Lili v poslednej dobe nejaká akčná. Na staré kolená sa nám začala túlať - prelezie cez plot a 2-3 hodiny jej niet ...
V sobotu ráno nás čakala cesta do Ostravy na prvé kolo kvalifikácie na EO a MS. Program závodov nám prial. Najskôr sa bežala skúška ktorú sme využili a potrénovali si zóny (nie že by to Gerda veľmi potrebovala, ale nechcela som nič nechať na náhodu  a radšej  som jej pripomenula ako tie zóny majú vyzerať). Po skúške nasledoval open, jedna zhodená tyčka a tretí najlepší čas, paráda. V jumpingu hlúpy disk, neviem prečo tomu slalomu na závodoch neverím :-/  Končili sme o pol desiatej večer, do postele sme sa dostali o pol jedenástej a to ešte Gerda s Bonďákom skoro pol hodinu blbli a hrali sa :-)

                

V nedeľu sa opäť začínalo skúškou, opäť som ju využila na tréning. Nasledoval jumping a zase disk 3 prekážky pred cieľom. Ach jo, na nálade mi to teda nepridalo. Open nebol ani tak náročný technicky ako psychicky ... ak si psovod príliš bral tie tunelové pasce tak to nemohlo skončiť inak než diskvalifikáciou. Dráha psa vždy viedla tam kam mala, stačilo mu veriť a zbytočne to neošetrovať ... Keď sme prišli s Gerdičkou do haly tak sme sa rovno dozvedeli že zo slovenských kvalifikantov to zatiaľ dobehol len jeden tím a aj ten to nedokázal bez chýb. Boli to trochu nervy, musela som ten parkúr zabehnúť. Keď Gerda bezchybne nabehla do slalomu, vedela som že už to dáme.  Ešte malé zaváhanie na konci či vbehla do správneho tunela vďaka ktorému som sa dostala na nesprávnu stranu hojdačky. Zúročili sme zastavovanú zónu aby som sa dostala na správnu stranu, dve prekážky pred koncom som nemohla nič riskovať. A tradaaaa čistý beh a úžasný pocit. A po nás už len disk. Neoficiálne sme dobehli na 4. mieste (keďže sme finále bežali len ako beh do kvalifikácie). Zo slovákov sme ho iba my dobehli čisto :-D Pozrieť si to môžete tu. Gerdička behala celý víkend úžasne, nijak neriešila povrch (prečo aj, kvalitnú umelú trávu predsa netreba riešiť) a bola plná energie či už v sobotu večer alebo v  nedeľných behoch. Začula som sťažnosti že sú psíky unavené, že závody trvajú tak dlho... na Gerde to naozaj nebolo vidno. Možno to bolo aj vďaka tomu že som ju nenechala "odpočívať" v hlučnej hale, že ju dostatočne zavodňujem a počas dňa dostáva do vody sušené mäso na doplnenie energie. A možno je to tým že sme nasadili after drink ;-)
V kvalifikácii sme po prvom kole s dvomi zabehnutými behmi na treťom mieste. Ešte nás čakajú dve kolá, ale už vieme že na EO ideme :-D

V Ostrave sa stretol pán Bond s tetičkou z otcovej strany - Eterkou. Podobnosť sa im nedá uprieť.

             

  
V pondelok sme si Géčkom dali posledný tréning v hale, ktorý hnedulína pochopila ako psychické uvolnenie sa po náročnom víkende a trošku blbla. Ale naozaj len trošku :-)

Minulý týždeň sme konečne aj vybehli, v utorok vo štvrtok a aj v sobotu. Spolu 24,06 km. V sobotu sme si vybehli len v trojici, lebo dievčatá canicrossové sa boli vzdelávať na CC seminári. Vybehli sme skoro ráno, vzduch ešte nebol prevoňaný všetkým čo kvitne, vtáčiky spievali, len ja a pejsky ... nádhera. Nechala som sa uniesť zvedavosťou a odobočila som na ešte neprebehnutú cestičku. Tá bola suchá, prašná, trochu kamenistá a hlavne  z kopca.... a behali cez ňu srnky ... trošku adrenalín :-D Pri návrate na "správnu cestu" sme ešte trochu zablúdili v repke :-)

        

No a v nedeľu  sme si vyšli na väčšiu prechádzku s Cleou. Po takmer štyroch mesiacoch mohla byť krátke úseky na voľno. Užívala si to plnými dúškami a ja som si užívala pohľad na to aká je šťastná. :-) Tie najlepšie veci sú zadarmo :-)

                  



25. marec 2014
poviem Vám, ísť na štart s tým že sa Vám točí hlava a podlamujú sa Vám nohy to nie je nič moc. Ale zabehnúť v tomto stave čistú skúšku v najlepšom čase a teda ju aj vyhrať to už je celkom fajn :-) A nie, nebola som opitá (v takom stave na parkúr nechodím) a ani po opici .. len sa moje telo v nedeľu rozhodlo že bude choré a ešte stále ho to drží. Březnové dvojzkoušky dopadli dobre, nie len čo sa Gerdiných výsledkov týka, ale dopadli dobre celkovo a opäť sa tešíme z pozitívnych ohlasov :-)

Aj v sobotu sa behalo, ale trochu inak :-) Nová oddychová trasa, príjemné tempo, nádherné počasie, proste báječný výlet.

         

Behať sa bolo aj vo štvrtok, v kombinácii s ktorou som ešte nebežala. A opäť sme sa úplne zbytočne dohadovali s Lenkou že pobežíme v ľahkom tempe. Holčičky to napálili a prvý kilometer bol opäť šialený, vydržali tak tri km potom im došli sily a začali prichádzať na to, že ten začiatok prepálili ... z plánovaného lážo-plážo tempa okolo 5 min/km bolo 4,26 ... to sa proste nedá zastaviť :-)

                     

Streda už tradične patrí agility a tento raz sa na tréningu rozdávali placičky za najkrajšie ušičká :-)

                    

V nedeľu 16.3. intenzívne agilitil Bonďáčik a intenzívne mu to šlo (ako inak) :-D

V sobotu sme agilitili v Mikulově, po troch mesiacoch na závodoch a nejak ma to nebavilo... S Gerdičkou sme si moc nerozumeli zato Isinka si závody po agi pauze užívala naplno. Mala radosť z každého behu a každý jeden bežala v rýchlosti, žiadne prehováranie, prílišné povzbudzovanie, len veselý psík ktorý ma radosť že je na parkúre ;-)


A ešte máme jeden rekordný výbeh z 11. marca, bol to fičák v rekordnom tempe 4,08 min/km a to stojí za zmienku ;-)

          

Clejči si pravideľne užíva svoju dávku magnetoterapie. Niekedy má nad ňou dozor "zdravotná sestra" Isinka....

                

....a niekedy to využije Lucia a magnetizuje si myšlienky :-D

         


13. marec 2014
ôsme narodeniny dnes oslavuje Trixík - Mixík - Pixík

                      

10. marec 2014
keby sa dalo aktualizovať cez myšlienky, bolo by to dávno hotové :-) Ale nedá sa a podľa toho to aj vyzerá :-) Deje sa toho veľa, niekedy až moc ...

Víkend bol nádherný, slniečko svietilo a nedovolilo nám sedieť doma :-)
V sobotu sme si užili prechádzku do polí. Prckovia naháňali srnečky a skúšali moju trpezlivosť zatiaľ čo Gerdička lietala za loptičkou a teda nejaké srnky jej boli ukradnuté. Bez povšimnutia však nenechala mláku, však bolo teplo :-)

                     

Nedeľa sa niesla v duchu zničenia tela :-) Áno, áno, opäť sme vybehli do lesa, vzácne v kompletnej zostave DSCH CC Team-u :-) Hanka naplánovala trasu, a keď Hanka naplánuje trasu tak to nie je sranda ale poriadny kopcovitý terén (že ja som hovorila aby sme šli na Vlčák) :-D Bolo pred nami 16 km ktoré sa všemožne vlnili, stúpali, klesali a dali nám pekne zabrať. Kopčeky ešte celkom nedávam, teda zbiehať ich ma baví, to je dobrý adrenalín, pustiť psiská nech mažú  z kopca a v tej rýchlosti metať nohami čo to dá a len dúfať že zle nestúpim. Horšie je to s vybiehaním kopcov ... takže zo 16 km mám odbehaných len 11,5 ... Ale to dotrénujeme. Každopádne bolo to báječné a Lucka už vie že pitný režím je veľmi dôležitý preto po príchode domov vypila čo videla :-D

                   

A behalo sa aj cez týždeň. V utorok sme to skúsilo trochu inak - sekvenčne a šprintovo. Kopli sme s Lenkou do vrtule a bola to veľmi príjemná zmena.

         

Bežali sme aj vo štvrtok, s novými záujemcami o canicross ktorým som zapožičala Gerdu a Táňu aby si mohli vyskúšať aké je to bežať so psom. Žiaľ mi nejak zblbli garminky a nezmerali trasu tak ako mali :-( Bolo ale krásne vidieť Gerdu v ťahu aj z iného pohľadu než mám bežne.

          

No a po štvrtkovej početnej účasti sme si v piatok dali pánsku jazdu. Len Agent a Klokan. Chlapeček môj sa snažil ako vždy ale je pravda, že 8kg je len 8 kg a jeho ťah nebolo moc cítiť. O to viac som prekvapená z časov ktoré sme dali na jednotlivých km ... hlavne preto, že mi bolo tak zle že som miestami umierala, nemetali mi nohy lebo boli nejaké stuhlé, nevychádzal mi dlhý krok a celkovo mi to prišlo ako také pomalé trápenie sa ... no a aha ho :-) sme proste dobré :-D

                    


Predchádzajúci víkend - konkrétne v sobotu - sme s Tomíkom vyrazili na Slovensko schôdzovať. Ráno sme sa cestou kochali aké je to Slovensko krásne, aké krásne počasie vyšlo, ako sme si ho moli užiť s pejskami.... do toho nám hral Gilbert Becaud a neskôr Mozart ...no romantika veliká. Cez deň sme schôdzovali a už sa nebolo na čom kochať :-D Ale opäť sme to prežili a nepoučili sme sa a nabudúce pôjdeme znova.
V nedeľu ráno Tomík odfrčal do Práglu písknuť závody a ja som sa dlho váľala v posteli. Keď už bolo váľania viac než dosť, vyrazili sme s Bonďákom, Isinkou a Luckou smer  Březůvky na prvý coursingový tréning. Taký coursing je celkom nuda. Človek tam poriadne nič nerobí len čaká kým sa dostane na rad, čaká kým sa natiahne dráha, drží psa na štarte po štarte sa kochá ako to tomu jeho chlpáčovi ide a potom zase čaká :-) Ale užili sme si to. Presne podľa očakávaní bol najšikovnejší Bonďák (Agent Jejího Veličenstva musí byť všestranný že). Prvý beh bežal spolu s Isinkou, boli strašne moc zlatí ako sa navzájom kontrolovali či ten druhý beží. Druhý a tretí beh bežal so skúsenejšími parsonkami ktoré už vedia vo co go a nadbiehali si zatiaľ čo Bonďák poctivo prebehol celú dráhu (on je tak poctivka) :-) Bavilo ho to a o to tak že moc. V druhom behu už besnel na štarte, v treťom ani nehovorím a vybiehal s veľkou chuťou a na konci bol samozrejme zákus :-) Presne podľa očakávaní bežala/nebežala Isinka. Prvý beh s  Bonďákom dala bez problémov. V druhom a treťom sa ale vrátila, raz sa počas behu začuchala, raz to vzdala len tak. Njn keď to nie je srnečka alebo zajačik tak to nie je tá správna sranda :-D Úplne mimo očakávania bežala Lucka. Tá na poli loví všetko aj to čo tam nie je no strapec ju až tak veľmi nezaujal. V prvom behu som musela kúsok vybehnúť s ňou ale potom sa chytila a bol z toho zákus na konci. V druhom to vyzeralo nadejne lebo ho celý odbežala s veľkou radosťou. V treťom sa však rozhodla že tam nebudem len tak postávať a trošku si zabehám aj ja, začala štrajkovať a musela som to odbehať s ňou :-D  Skôr než fyzicky to bolo pre ňu náročné psychicky. Bola to jej prvá psíčkarska akcia, ešte nikdy nebola takto medzi ľuďmi a psami a bolo vidieť že je z toho trochu mimo...nuž dievča, zvykaj si :-)

Čo sa dialo tie týždne od poslednej aktualizácie nebudem úplne podrobne rozpisovať, lebo je toho viac než dosť a čo som mala kedy na raňajky vás aj tak nezaujíma ;-) Tak to trochu zhrnieme ....

Clejka má za sebou kontrolu u pána doktora ktorý povedal že to vyzerá dobre ale chce to ešte dva týždne prísneho režimu. To nás úplne nepotešila ale čo už.  Prísny režim Clejke začína liezť na mozog, chodíme na časté ale krátke prechádzky čo pani parsonovej samozrejme nestačí a už by chcela lietať podľa vlastného uváženia. Aby nebola smutná a nešťastná učíme sa nové veci  - hlavne tie praktické ako vyzliekanie ponožiek alebo podávanie vecí. V rámci zamestnania hlavičky Cleu zneužívam na domáce práce... minule sme spolu vešali prádlo. Clejči mi ho podávala, ja som vešala a niekedy som nestíhala lebo Clea podávala rýchlo :-) Veľmi ju to bavilo, až tak, že keď už nebolo čo podávať, začala sťahovať prádlo so sušiaka a podávala to :-)

          


A aby sa nemyslelo že sa venujem a rozvíjam len Clejči tak nech sa vie že klikáme všetci, ešte aj Vlaďka (tej kliká Tomík). Je super mať toľko psíkov, to si môžete klikať aj hodiny v kuse a hlavne je zábavné začať všetkým klikať jeden rovnaký trik a sledovať ako kto premýšľa :-) A aby nám to klikanie dobre išlo máme jednak krásny ružový kliker a druhak máme štýlovú podložku na cvičenie aby to psíkom nekĺzalo :-) 

            

Samozrejme nezaháľame ani na agilitnom poli a trénujeme, trénujeme. Bonďák robí veľké pokroky a vyslúžil si novú prezývku - rakeťák :-)
Chlapeček sa pravideľne zúčastňuje DSCH tréningov, má za sebou ďaľší celodenný  tréning z ktorého má krásne agi fotky a aj zbierka videí sa neustále rožširuje. Z posledného tréningu má jedno mega vydarené, až také že som ho skoro zverejnila.. Len skoro, pretože výcvik tajného agenta ostane aj naďalej v utajení a všetci kto ho videli sú viazaný mlčanlivosťou :-D V utajení samozrejme neostáva to, že naše tréningy vedie Tomík  :-D Aj keď sa občas stane že na niektoré veci máme odlišný názor, vždy nájdeme rozumný kompromis ale aj tak to väčšinou  dopadne tak že uznám že mal pravdu :-D A tak isto je to aj s Gerdou, ktorú spoločne pripravujeme na kvaldy a ešte ďalej... ;-)

No a stále beháme. Za ten čas od poslednej aktualizácie sme nabehali 87,87 km :-D K už štandardným srnkám a zajacom sme si v jednu nedeľu pridali divočáka ktorého sme stretli v lese. Cca 15 m od nás prechádzal cez cestu po ktorej sme chceli bežať ... rýchlo sme zmenili trasu a bežali späť :-D

Ale pekne po poriadku....

Vo štvrtok 13. februára som sa inšpirovala olympiádou, posilnila sa pred behom ruským vajcom a ruskou zmrzlinou a vybehla ako stredajšie bežkyne na 10 km. S Lenkou sme nasadili tempo ktoré malo veľké ambície prekonať dolámanú poľku Kowalczykovu ktorá to v Soči vyhrala. Jasné že sa nám to nepodarilo, my celý čas bežíme zatiaľ čo ona sa kĺže na drevečkách. :-D Ešte trochu potrénujeme a na budúcej olympiáde ju dáme :-D

           

V sobotu 15. februára sme naše canicrossové šialenstvo doviedli k dokonalosti keď sme o 6:50 ráno vybehli. 5 km v ľahšom rannom tempe a od 9:00 na agi intenzivku :-) A prvý krát bez pána Bonda ktorý doma oddychoval pred agilitným dňom :-)


                  

V utorok 18. februára to bol proste fičák. Tryskomyši ťahali ako draci...

        

Vo štvrtok 20. februára to bolo trápenie. Napriek tomu či skôr hlavne kvôli tomu spokojnosť veliká. Lepšíme sa, lepšíme... Bonďákovi z toho až uši obrátilo :-D   

           

Sobota 22. februára

       

V nedeľu 23. februára nám počasie prialo, slniečko, ftáčiky a konečne sme vybehli všetky tri spolu. A po bežných srnečkách sme tenkrát po prvé stretli divočáka. Zrazu sa pred nami objavil, zastavil na proostred cesty no a po tom čo na neho Sára štekla utiekol do lesa ... a utekali sme aj my, ale opačným smerom a z pôvodne plánovanej trasy nič nebolo :-) Ale aj tak to bolo mooooc fajn.

                    

V utorok 25. februára to bolo trochu bahnité a trochu lenivé :-D

        

  

28.február 2014
... máš ružový kliker? ;-)

        

09. február 2014
ja vám poviem, to oblečenie na behanie je snáď zázračné. Na to, že psiská vždy presne vedia čo budeme robiť už len podľa toho čo si obliekam som si zvykla (a nie, nenosím stále to isté tričko ;-). Ale že to funguje aj tak, že keď sa mi fakt že nechce, stačí si natiahnuť funkčné tričko, 3/4ťáky a kompresne ponožky a hneď mám náladičku vybehnúť :-D A tak tomu bolo aj vo štvrtok. Po nútenej pauze ktorá bola miesto jedného dňa desať dňová sme to nijak nehnali. Dali sme si lážo-plážo tempíčko na pohodu a prckom to evidentne vyhovovalo. Na začiatku sa tešili že sa nedali ani odfotiť ale ku koncu sa pauza podpísala aj na ich výkone.... Lucia vyzerala priam nespokojne (nečudujem sa, ona mala pauzu mesiac) ...

                    

Nespokojne však nevyzerá náš pacient. Clejči asi trénuje na závody v behu o troch nohách :-) Venčíme sa viac menej v ťahu a v behu a najväčšia radosť je keď cestou stretne loptičku

                     
V piatok sme konečne mohli dať dole bandáž. Nepekná podliatina sa už pekne vstrebala a ponožka sa Clejči páčila tak jeden a pol dňa :-) Ale pani je rozumná, vie že si jazvu nemá lízať (hlavne nie vtedy keď jej ju pri masírovaní namažem masťou :-)

           

A keďže som si vo štvrtok opäť aktivovala závislosť na behaní, vybehli sme aj v piatok. S novým čerstvým koňom z ktorého sa vyklubala tryskomyš. Isinku to moc bavilo, metala nožičkami o sto šesť a nebála sa udávať tempo. A dali sme si novú trasu. Doma to Bonďák tradične zalomil na špinavom prádle a ja som doplnila spálené kalórie :-)

         

V sobotu ráno som vstala "full of energy". Do toho už vykúkalo slunéčko, ftáčiky békali .. Postarala som sa o pséky, vyvenčila pacienta, natiahla behačky a jupííí do Vážan kde už čakala Hanka. Mali sme veľký plán - budeme bežať bez psov. Teda so psami, ale tie bežali na voľno. Bonďák bol z toho chvíľu zmätený, veď predsa má bežať so mnou a ťahať, ale rýchlo to všetko pochopil a užíval si voľnosť pohybu. Menej sme si to užívali my s Hankou :-D Mali sme pocit že bežíme strašne pomaly a že to vôbec nejde...na spiatočnej ceste sme si zapriahli psíky a hneď sa bežalo lepšie, radosť z pohybu :-D

         

Po sprche a obede som mala ešte chvíľu čas, tak som vybehla so zvyškom smečky na krátku prechádzku. Gerda ostala doma aby oddychovala pred tréningom. Ale ona nie, ona musí sedieť v okne a vyčumovať čo sa deje vonku :-D Rýchlo sa prezliecť, naložiť diviznu a pána Bonda ako doprovod a frnk za Anetou do Brna. Pred spaním si dal Agent s Lucou malý zápas pod dozorom pani Clei a išlo sa spať lebo ráno .....

         

...lebo ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať a už vôbec sa mi nechcelo naťahovať si všetky tie elastické kúsky oblečenia a už vôbec nie bežať (zelené podkolienky asi nefungujú ako tie ružové :-) Hanka mala na to rovnaký názor ... psíky ani zďaleka :-D Tak sme vybehli a stačilo raz zle odbočiť a už sme si vybehávali nový rekord. Miesto plánovaných 9 sme dali 13km. Bežalo sa neskutočne dobre a ľahko, v lese bolo vlhko, vzduch mal akurátnu teplotu aby sa dobre dýchalo a tak nám tie kilometre pod nohami ubiehali samé. Bežalo sa nám tak báječne že sme sa pri behu zvládli o všeličom porozprávať... A niekde okolo 9 km napadla úžasná myšlienka ako to tu vylepším, ale na jej zapracovanie si musíte chvíľu počkať... Proste sme báječné a ešte k tomu zladené :-D

         

Po 13 km behu a necelých 3 km ktoré sme využili na vychodenie som doma odpadla nie len ja ale aj štvornožci :-D

Jo a aby som nezabudla, v priebehu posledných dní pribudlo zopár nových videí. Ako napríklad to ako pán Bond zachraňoval svet, ako Lucia magorí a ani límec ju nezastaví alebo to ako sa nedá klikať keď máte záchvat smiechu

Tak zas někdy ;-)


07. február 2014
bola to láska cez internet, láska na prvý pohľad, je z toho láska na celý život... dnes je to presne jeden rok čo sme sa prvý krát videli a už sme spolu zostali a je nám spolu báječne :-)

                     


04. február 2014
tak veľmi som sa dnešného dňa bála a tak dobre to dopadlo!
Po otvorení kolena sa pôvodná diagnóza nepotvrdila, naopak pán doktor skonštatoval že koleno je v poriadku a väzy tiež. Vraj na 9 ročného psa v záťaži úplná paráda :-) "Len" je v kolene zápal ktorý robí zlobu. Takže našťastie nebolo treba nič sekať ani opravovať. Clejči dostala výživu priamo do kĺbu a ďaľšiu kyselinu hyaluronovú bude dostávať priamo do žily nasledujúcich šesť týždňov a potom bude opäť behať ako mladica :-)
Bolo strašné vidieť moju pani ako si ju berú preč, ale ona to všetko zvládala lepšie než ja. Do prípravnej miestnosti vošla vrtiac chvostom a hneď čuchala ku košu či tam nie je niečo čo by sa dalo zjesť :-) Doktor mi pred operáciou vysvetlil aké sú možnosti, čo sa môže stať a ako to bude riešiť. Po otvorení kolena mohol nájsť natrhnutý väz ktorý by odstránil a koleno stabilizoval TTA metódou (Tuberozitas Tibie Advancement), alebo mohol nájsť väz ktorý bude v poriadku ale prebiehajúci zápal (o ktorom sme vedeli že v kolene je), v tom prípade by koleno vyčistil, aplikoval kyselinu hyaluronovú priamo do kolena a nechal tak, alebo by našiel takýto zápal a väz v poriadku ale by sa mu to nepáčilo, väz by odstránil a koleno stabilizoval TTA metódou. Dohodli sme sa že urobí čo uzná za najvhodnejšie s tým že bude myslieť na to že Clejči si chce ešte zabehať :-) Ale niečo mi hovorilo že Bé je správne a že stabilizácia nebude nutná .... predtuchy sa začínajú plniť pozitívnym smerom :-)
A kým bola Clejči na operačnom sále, ja som načerpávala inšpiráciu v IKEA. Neodolala som a musela som jej tam niečo kúpiť...veď predsa každý správny parson musí aspoň raz za život stretnúť líšku ;-)

Dnes mi padol obrovský kameň zo srdca a som rada že miesto zdĺhavej rehabiltácie nás čaká "len pár" týždňov vodítkového a neslobodného režimu. A  potom hurá na milované agi :-D

         


28. január 2014
stane sa občas že už je tej akčnosti až príliš a telo povie stop a vypýta si aspoň jednodňový oddych. Tak sa stalo dnes a keď pozerám na tie spokojne odfukujúce psíky tak môžem kľudne povedať že to žiadnemu z nich nevadí, ba čo viac, že im to tiež dobre padne ;-) Taký posteľový deň je najlepšie využiť na aktualizáciu, doplnenie dôležitých vecí sem na stránku, pozrieť si nejaké tie agilitné videá, načerpať inšpiráciu a utriediť agilitné plány na najbližšie mesiace ...

Od poslednej aktualizácie ubehlo "pár" dní a stále sa niečo dialo.
V piatok 17. januára som si to frčala s Lúcou na veterinu, vytiahnuť stehy a skonzultovať čo s tou packou ktorá nie a nie zrásť. Frčím si tak cez Cetechovice, telefonujem s Tomíkom, keď tu zrazu pri ceste postáva bígl, pribrzďujem, bígl to berie ako výzvu a hups mi pred auto, to už som mala nulovú rýchlosť. Vystúpim z auta, bígl sa veselo rozbehne ku mne, stále telefonujem s Tomíkom a bavím sa nad jeho obavou v hlase keď vyhlásim že ho na tej ceste nenechám :-) Bígl ma v medzičase za odmenu celú poskáče a zablatí. Na neďalekej zastávke stoja deti a vedia kde bígl býva. Nakladám ho do auta, čo opäť odmení zablatením celej sedačky, a veziem ho domov. Cestou si ešte stihne pokecať s Luciou....
U veterinára si Lucia prekvapivo nechá vybrať stehy, nezrastenú packu obviazať a frčíme domov lebo vďaka bíglovi máme sklz. Ide sa behať.
Stretávame sa v kompletnej zostave DSCH CC Team-u. Ide to trošku ťažšie, mne sa zle dýcha, Hanke neslúžia nohy ...ale nevzdávame to.

         

Večer prišli slovenské dievčatá a to znamená mierne ponocovanie s fľaškou niečoho dobrého.... a pečenie koláča na sobotnú intenzivku.

V sobotu sa intenzívne venujeme tréningu agility. Intenzívne trénuje Gerda a aj pán Bond. Ide im to, ako inak výborne. Agent 007 sa krásne sústredí až do samého konca a zvláda nové prvky s eleganciou jemu vlastnou. Je taký dobrý že sa stáva hviezdou tréningu :-)

                   

Doma si dáme zaslúženú odmenu ktorá má hneď dva účinky - odmeňuje a zahrieva zároveň :-) A opäť sa intenzívne venujeme agilitnej téme, po intenzivke je toho ešte dosť na konzultovanie. A opäť sa pečie, pre zmenu narodeninová torta pre Katku :-D

                 

Keďže u nás slovenské dievčatá prespávajú, prespávajú tu aj ich psíky a sú to psíky ako psíky nie ako fenky. A ja sa neprestávam zabávať na Bonďákovi aký je vždy pobúrený keď na jeho územie, k jeho fenám príde nejaký cudzí pes. A vôbec ako to že na svete existuje okrem neho aj nejaký iný pes :-) Nuž chlapček môj úžasný, zvykaj si :-)

Po rozboroch intenzívkových videí, ošetrení Luckyných otvorených rán na nohách (jazvy po odstránení paspárkov sa jej naplno otvorili) a upečení torty ideme v rámci možností skoro spať...  čakajú nás závody.

          

A Tánička ňaňovitá má narodeniny, tož všetko najsplašenejšie

            

V nedeľu 19.januára organizujeme v Těšánkach dvojzkoušky. Počasie nám praje, je skôr marcové než januárové a tak sa stane že pri zapisovaní výsledkov sedím len v termotričku. Dvojzkoušky sa naozaj vydarili o čom svedčí množstvo pozitívnych ohlasov. Najväčším a najpozitívnejším prekvapením je sponzor, firma JK Brand s r.o. ktorá pripravila pre závodníkov skutočne bohaté uvítacie balíčky a štedré ceny a vyhlasovali sa aj súčty skúšok čo nebýva zvykom.

          

Veľkú radosť nám robia "naši ľudia" trénujúci v DSCH. Skvelo zvládli pomáhať pri organizácii a zároveň svoj prvý štart na oficiálnych pretekoch. Podaktorí tak dobre že si vybehali čistú skúšku a vychutnali si pocit víťazstva nad skúsenejšími tímami. ;-)
Fotografie z dvojzkoušek nájdete tu

Doma sa ešte nechávame unášať príjemným pocitom z vydarených závodov, z pekných parkúrových výkonov a nechávame sa unášať až tak, že o agility diskutujeme až do pol treťej a to už nebude úplne v poriadku :-)

          

Pondelok máme agilitné voľno tak ho zasväcujeme canicrossu :-) Beriem nového koňa. Tánička makala ako sa patrí čo vidieť aj na úvodných kilometroch, postupne jej sily ubúdali ale to sa časom zlepší :-) Behanie je super, prináša skvelý pocit, vyčistenia mysle a príval energie aj keď sa zdá že už žiadna nie je. A po behaní je super vaňa v ktorej sa človek úplne uvoľní, zrelaxuje a pochutná si na niečom dobrom. Tento krát to bol banán mixnutý s jablkom v dokonalej súhre so schwarzwaldskou šunkou a extra vyrzálym syrom .... pochutnali sme si všetci traja :-D

                      

Streda už opäť patrí agility ale aj vytvoreniu bežeckého denníčku aby som vedela koľko ešte ostáva do cieľa a koľko som tomu venovala :-)

Štvrtok je zase behací, dávame si s Lenkou 7 km v ľahkom tempe a celkom nám to sadlo.

                    

Večer sa prihlasujem na prvé bežecké, dokonca nepsie závody :-)

A konečne začala zima.

V piatok vybieham s Bonďákom a Táňou na okruh okolo Chvalnova. Chcem to hnať čo najviac aby som zistila aký dáme čas na 4 km ... prvý km máme skvelý medzičas, výborné tempo, no ozýva sa mi Viktor-žlčník a tým končíme, ďaľší kilometer už len výklus a posledné dva len vo voľnom tempe. Tak nabudúce.
Prebehnutie pomohlo privolať parkúrové nápady a už je všetko pripravené na nitriansku intenzivku.

          

V sobotu 25. januára skoro ráno vyrážame spolu s Tomíkom do Nitry. Dostávame tam k dispozícii priestrannú halu do ktorej sa zmestia dva parkúry a tak synchro vedieme tréning každý na "svojej" polovici. Poobede si to vymieňame a pokračujeme  chválení, povzbudzovaní, usmerňovaní ... proste v odovzdávaní našich myšlienok a poznatkov.

            

V sobotu ráno ukazoval teplomer -12°C, celý deň nebolo teplejšie než   -6°C a tak sa večer doma rozmrazujeme, zahrievame a pejsky si užívajú odškodné za nudný deň.

            

Nedeľné ráno nie je o nič teplejšie... vonku je nádherné zimné počasie - svieti slnko a mrzne až praští :-) Neochodená trasa na Vlčák sa beží výborne. Vedie najskôr do kopca ale cestou späť je to za odmenu dole kopcom. Trochu mi zimou tuhnú stehná a mrzne nos, máme však príjemné tempo a celý čas sa kochám tou  nádherne modrou oblohou, zasneženým, premrznutým a slnkom zaliatym lesom a ani mi nevadí že mi to pár krát ukĺzne na ľade. Gerda aj Bonďák sú po sobotnom nútenom odpočinku spokojný a smiešny s omrznutými bradami :-)

           

Takéto mrazivé ale slnečné počasie mám rada. Vlastne mám rada zimu keď je taká ako má byť - biela a mrazivá. A tak som poobede neodolala a vybehla so smečkou na malú prechádzku. Bez pani Clei ktorej to ochladenie príliš nesvedčí a nechcem riskovať že si to koleno dorazí úplne. A bez D60 ktorý sklamal lebo mal vybitú baterku ...ale ufón nesklamal.

          

V pondelok opäť agi tréning, započali sme s Gerdou vážnu prípravu na kvalifikačky.
A Lúca dnes vyšívala slalom.


16. január 2014
moje dokonalé Clejčátko si pár mesiacov nezabehá milované agi... natrhnuté väzy v kolene nám prekazili plány vyhrať kvalifikáciu a ukázať svetu čo v Pani Parsonovej je. Víťazné ťaženie sa preto odkladá na budúci rok kedy úplne ovládneme kategóriu medium ;-)

          

14. január 2014
v priebehu minulého týždňa sa na facebooku objavila zaujímavá udalosť ... na druhý deň mi Lenka písala či nepôjdeme :-) Chvíľu sme váhali ale nakoniec sme si povedali že pôjdeme. Veď čosi už nabehané máme a aspoň sa dozvieme ako na tom sme. Buď odídeme deprimované alebo nadšené a namotivované :-D
A tak sme v sobotu ráno vyrazili na prvé canicrossové závody. Ráno som naložila Bonďáka a Gerdu a postupne Lenku s Klokanom a Hanku s Ozzákom a zvesela sme frčali smer Polanka nad Odrou. Cestou sme sa dohadovali ktorá bude teda tá posledná a nakoniec sme sa nedohodli :-)
Do Polanky sme prišli na poslednú chvíľu. Rýchlo sme vybavili prezentáciu, prezuli si behacie botičky (tie nové :-) a vyvenčili a zahriali pejsky. Pred samotným štartom prebehol malý meeting kde sme sa dozvedeli základné organizačné pokyny, dostali sme info o záľudnostiach na trati a pomaličky sme sa chystali na štart. Pséky cítili že už príde ich veľká chvíľa a začali maličko vyvádzať. Niektoré štekali, niektoré začali ťahať, Bonďáčik podupkával, pokňukával a občas si štekol, Gerda sa tvárila že nechápe o čo ide, prečo robia takú paniku. A bolo odštartované. Agent aj Gerda a aj ja sme vyrazili v celkom svižnom tempe, decka boli namotivované psiskami čo boli pred nami a ťahali a ťahali a ťahali. Prvé štyri kilometre sme mali veľmi slušné tempo, spomalil nás most cez ktorý som musela Bonďáka niesť a Gerdička si na ňom nebola celkom istá (most bol drôtený, pes videl pod seba keď cez neho šiel, pri Agentovi som sa bála aby mu neprepadla packa a Gerdička zneistila keď pod sebou začala vidieť vodu no zvládli sme to) Toto spomalenie ma jemne vyhodilo z tempa. Trať sa ďalej kľukatila cez les kde sa nám pár krát podarilo zamotať keď jeden psík obiehal strom zprava a druhý zľava :-D Napriek tomu sme viac-menej držali tempo s Lenkou so Skipajzom a raz som predbehla ja ju, raz zase ona mňa, raz sme bežali pekne spolu a takto sme sa "ťahali" a podporovali až do cieľa. 9 kilometrový úsek sme zvládli za necelých 47 minút čo považujem za celkom pekný čas na to, že išlo o náš desiaty naozajstný canicross :-) a vynieslo nám to piate miesto. Poriadne sme vychodili pejsky (nemôžem sa zbaviť pocitu že sme v tom boli tak trochu za exotov), prezliekli sa do suchých vecí a čakali na vyhodnotenie. A bolo na čo čakať lebo Hanka skončila na skvelom druhom mieste, Lenka štvrtá a ako som už spomínala ja na piatom. Cesta domov bola plná pozitívnych dojmov, boli sme namotivované a nadšené (čo nás dodnes neopustilo :-) No pri všetkom tom rozplývaní sa nad behaním sme nezabudli na agility a čo-to sme prebrali aj na túto tému .. predsa len, Těšánske skúšky sú za rohom.
Sobota bola strašne moc fajn, večer ma bolelo celé telo tak ako ma ešte po behaní snáď ani nebolelo ale dobrý pocit z toho ako Gerdička s Bonďákom krásne makali a že sme sa v štartovnom poli rozhodne nestratili a neboli sme na konci bol na nezaplatenie :-)


         


V nedeľu sa mi nejak nechcelo robiť nič, len oddychovať :-) Poobede som ničnerobenie na chvíľu prerušila a išla s Luciou na veterinu trochu si zavrčať  na veťoša, bojovať pri injekcii a hlavne pre nový satelit, lebo ten pôvodný nevydržal jej "jemné" zaobchádzanie. Nie to že si ho v sobotu totálne rozbila a museli sme ho zlepiť aby mala aspoň niečo, ale ona si z neho v nedeľu doobeda urobila lopatku :-D

                     

No a skúste hádať koľko jej ten nový satelit vydržal :-)))

                      



10. január 2014
o zážitky všeho druhu tento rok nie je núdza....
Začalo to nočným útekom Lucie keď sa na Silvestra zľakla petárd, preliezla plot a utiekla nevedno kam. Našťastie sa na druhý deň doobeda vrátila. To už som druhý krát obchádzala okolie či ju niekde nenájdem.

V sobotu to bolo o hodne lepšie ... ó áno boli sme behať :-)
A bolo to do kopca, z kopca, do kopca, z kopca, do kopca, do kopca, z  kopcaaaaaaaaaa, srnkyyyyy, z kopcaaaaa :-) A s novou aplikáciou ktorá má svoju významnú štatistickú úlohu a ktorá ma moc pobavila želvičkou a zajíčkem - to ten kopec a srnky :-D No a s novými podkolienkami ... aké je to behanie pekné farebné... aj keď občas trochu zablatené.

         

V nedeľu sme mali našlápnuto na nový traťový rekord a hodne dobrý čas (viď zajíček v treťom kole) ale u Hájenky sme stretli záškodnú čivavu ktorá chcela bežať s nami a museli sme sa s ňou vrátiť a odniesť ju domov (viď želvička). Napriek záškodníkovi sme si trochu zlepšili čas a výborne si zabehali.

          

V pondelok ráno sa o "zábavu" postarala Lili keď ukradla Isine kus mäsa (robí to bežne, väčšinou ho potom niekde vydávi a v kľude zožerie) Lenže kus mäsa bol vlastne kusisko a Lili sa ním začala dusiť. Ešte zvládla za mnou pribehnúť, vypúlené oči a celá v kŕči. Hneď mi bolo jasné že to nie je dobré a že sa dusí. Skúšala som ju všelijak ponatriasať aby sa nadýchla. Nepomáhalo, mäso bolo zaseknuté. To už ale Lili nedýchala, ostala mi vysieť v rukách a modral jej jazyk ... začal sa boj o čas. Tomík ju chytil aby som jej mohla čo najhlbšie vopchať prsty do krku. Kura čo prehltla malo našťastie na sebe kožu za ktorú sa mi ho podarilo vytiahnuť. Chvíľu trvalo než opäť začala dýchať ale začala. Asi pol hodinu potom bola v šoku, neschopná pohybu. Bonďák okolo nej poskakoval, búchal do nej pacičkou, hrabal do nej, kňučal, pískal a nakoniec si k nej ľahol a strážil ju.

          

V utorok bola "len" nudná zablatená prechádzka ktorú si holčičky aj agent moc užili a tenisák letel vzduchom presne 88 krát :-)

V stredu mala náročný deň Lucia. Čakala ju kastrácia, vytiahnutie drôtu z tlamy a odrezanie paspárkov. Všetko to zvládla perfetkne, dokonca po prebratí zvládala vrčať na doktorky len čo prišli do miestnosti. Aj boli radi že som pre ňu prišla :-) Skvele zvláda aj límec, vtipne si v ňom otvára dvere a ja už mám zase otrieskané nohy lebo stále za mnou chodí.
Dnes sme boli na kontrole a s Lúcou je fakt kopa srandy. Na doktora vrčí len čo ho uvidí, na jazvu na bruchu sa nesmie podľa nej pozrieť, keď ju chcel dezinfikovať tak trochu bojovala. Nebolo to nič proti tomu čo predviedla keď dostávala injekciu s liekmi... ostalo mi pár škrabancov na chrbte a boku ... tešíme sa na ďaľšiu kontrolu... :-D
Kto vie čo má to zvieratko za sebou...


         

No a dnes máme ešte jednu novinu, tú ale necháme až na budúcu stredu, nech nešírim poplašné správy...

A kto by hľadal minulý rok tak ten sa presunul do archívu.


02. január 2014
do nového roka s novinkami :-) Už dlhšiu dobu som zanedbávala galériu. Bolo to preto, že žaba (jalbum) spolupracovala podľa nálady, takže väčšinou nespolupracovala a nahrať na ňu fotky bolo o nervy. Už to vyzeralo že sa vrátim k rajčeti ale to úplne nesplňuje moju predstavu o interaktívnej galérii. Vyzeralo to že vyhrá flickr ale nejak si ma nezískal. A potom som si spomenula na Zoneramu. A bolo rozhodnuté. Zonerama presne splňuje to čo od mojej interaktívnej galérie očakávam. Neznižuje kvalitu fotografií, neobmedzuje ma v priestore, môžem na ňu nahrávať z ajfónu či ajpedu a čo bolo najhlavnejšie kritérium - ukladá albumy podľa dátumu zmeny. Takže vždy bude prvé to  album, do ktorého bola naposledy vložená fotka.
Pridávanie fotiek bude odteraz flexibilnejšie a alba sa budú plniť priebežne. Nie vždy budem na ne odkazovať priamo tu, preto ak patríte medzi fanúšikov našich fotiek, pravideľne čekujte náš profil na zonerame a vždy budete vedieť čo sa u nás deje ;-)
A keď už máme takú krásnu, novú fotogalériu a máme tu nový rok a za sebou ten starý tak to človeka láka k bilancii ... a keďže fotím ufónom kade chodím, rozhodla som sa že zhrniem rok 2013 obrazom. Vznikli teda štyri albumy dokumentujúce rok 2013 ...
január - marec    apríl - jún    júl - august   september - december

Kto tipuje že onedlho pribudne na Zoneramu album "Rok 2014 podľa ufóna I" tipuje správne ;-)
A kto už klikol na Zoneramu tak si všimol album s názvom "Projekt 365 dní s ufónom" Zaujal ma nápad Lenky Wami Blachovej urobiť každý deň fotku a tú najzaujímavejšiu vložiť do albumu. Tak som sa rozhodla túto výzvu prijať a uvidíme čo z toho vznikne, možno celkom pestré album mapujúce aký bol rok 2014 ...

Dizajnovou zmenou prešla stránka ktorá zahrňuje všetky doterajšie fotogalérie a videá.

A už to všetko viete. Tak sa tešte, čekujte a ja budem pravidelne pridávať fotečky aby ste nečekovali zbytočne. A pritom budem čeliť všetkému a užívať si všetko čo rok 2014 prinesie. Podľa toho ako začal to bude pestré  ;-)

Jo a skúste do prehliadača napísať www.zuzuland.cz ;-)

31. december 2013
a že je ten koniec roka, máme pfko ... také nepsačie, pripomínacie, lebo ľudia radi zabúdajú že mlyny melú a že každému sa všetko vráti a radi sa nechávajú opájať myšlienkou že sú "nedotknuteľný" alebo sa naopak umárajú otázkou prečo to tak je... tak je dobré si to občas pripomenúť.... všetko dobré priatelia.

                 


















 picpic   picpicpic     pic
pic picpic